Fotograf musí byť aj dobrý psychológ

01. 08. 2016

Najskôr pózovala pred objektívmi fotoaparátov, neskôr sa za objektív postavila sama.

Ako modelka precestovala celý svet, dnes žije a tvorí na Slovensku. Známa slovenská fotografka Jana Keketi dnes rada fotí najmä portréty žien má na to oko a vie vystihnúť ich vnútornú krásu. Nám prezradila, ako jej život menia náhody, aj to, ako ju ovplyvnila práca pre Nadáciu detského kardiocentra.

Fotografovali ste kalendár Cez umenie k detskému srdcu, ktorý podporil aj DATALAN. Čo vás presvedčilo, aby ste sa pustili do tohto projektu?

Presviedčať ma nemuselo nič, vlastne to bol nápad, ktorý vznikol po náhodnom stretnutí s Erikou Grossertovou, ktorá pracuje v Nadácii. Poznáme sa z čias, keď organizovala Pevnosť Boyard pre televíziu Markíza. Slovo dalo slovo, a pre mňa to bola výzva, urobiť dobrý projekt, kde je zmyslom naozaj pomôcť a vyzbierať dostatok financií pre Nadáciu.

Po emočnej stránke to určite nebolo ľahké. Stretli ste sa aj s prípadmi, na ktoré sa nedá zabudnúť?

Ak máte na mysli choré detičky, tak áno. Spoznala som napríklad jednu úžasnú rodinu, ktorá má dcérku s ochorením srdiečka, okrem nej ďalšie tri zdravé dcéry a celá rodina veľmi drží spolu, mali nádherný vzťah a bolo u nich cítiť veľkú silu a lásku.

Kedy vo vás vlastne prvýkrát vzbĺkla vášeň pre fotografiu?

Asi pred pätnástimi rokmi, v podstate náhodou. Nie som vyštudovaná fotografka, mám skončenú ekonomickú univerzitu, ale nejako sa vo mne objavil talent na videnie cez objektív a schopnosť nájsť ten správny uhol záberu.

Ako vôbec prišlo k tomu, že ste z móla rovno vstúpili za objektív?

Síce som vždy so sebou nosila malý fotoaparát, ale skôr kvôli zachyteniu momentov na cestách. Nemala som vôbec predstavu, keď som študovala, ani počas modelingu, že sa raz budem živiť fotením. Asi to tak malo byť. 

Nebojovali ste so strachom, či vám sen o kariére profesionálnej fotografky vyjde? Nestretávali ste sa so skeptickými reakciami okolia?

Ani nie, keďže som nemala ako fotografka veľmi veľké sebavedomie, ani tie ambície u mňa neboli príliš vysoké. Vlastne som si vôbec nemyslela, že niekedy budem profesionálna fotografka. Skôr som jednoducho našla niečo, čo ma veľmi, veľmi bavilo, mala som skvelé odozvy a podporu okolia... A postupom času sa práca nabaľovala, čím som sa zdokonaľovala, a dnes sa už nad tým ani nezamýšľam. 

Zostala vám aj láska k móde?

Určite! Vlastne mám pred sebou celý nový kariérny smer. Začala som robiť biznis imidžovú poradkyňu, čo s mojou doterajšou prácou úzko súvisí. Keďže mám veľmi rada módu, obliekanie, celkový vzhľad musím riešiť aj na fotení, tak to všetko vyústilo do poradenstva. Som momentálne úplne nadšená z tejto novej oblasti, v ktorej som sa našla. Aktuálne robíme pre firmy projekt s názvom Work in balance, kde mám ja na starosti imidž zamestnancov a kolegyňa zase zdravú výživu a poradenstvo v tejto oblasti. Je to momentálne vo firmách veľmi žiadané.

Kde všade nachádzate inšpiráciu? Nestalo sa vám niekedy, že by ste si sadli do kresla, hlava v dlaniach a vy zú- falá, že nič nové sa už nedá vymyslieť?

Dnes je toľko možností, aj na internete, že sa skoro nedá niečo nenájsť. Ale väčšina nápadov prichádza spontánne, pri fotení. Samozrejme, keď ide o niečo väčšie, treba mať pripravený koncept, a ten musí sedieť na danú tému, ale aj tak život, nečakané situácie, náhodné okolnosti, momentálna nálada… Všetko prináša zmeny, na ktoré treba reagovať. Tým je táto práca dynamická a krásna zároveň. Ale niekedy aj mne chvíľu trvá, kým príde ten správny moment na ten správny nápad.

Veľa fotografov hovorí, že dnes fotí už úplne každý, na zrkadlovky, či dokonca na mobily. Ako sa na tento boom pozeráte vy, môže byť dnes vďaka technike fotografom naozaj každý?

Určite môže, len výsledok nebude nikdy u každého rovnaký. Dar vidieť cez objektív ten správny uhol a kompozíciu podľa mňa nemá každý. Ale ani každý človek nerozozná dobrú fotku od zlej, preto je dnes možno viac fotografov, ako by malo byť. Avšak ten, kto rozdiel rozozná, to dokáže oceniť.

Kto bol vaším najväčším učiteľom, či vzorom vo svete fotografie?

Keďže som vlastne samouk, tak učiteľa ťažko hľadať. No tých vzorov je viac. Zo Slovenska to bol určite Jakub Klimo, zo zahraničných napr. Annie Leibovitz, Patrick Demarchelier, Richard Avedon, RANKIN a Guido Argentini na akty.

Keď sa pozriete spätne na vašu doterajšiu kariéru, ktoré okamihy vo vás najviac zanechali?

Asi najviac fotenie katalógov a kampaní pre mexickú značku Vicky Form. Bola to náročná, ale úžasná práca. A aj dnes už známa fotografia Paľa Demitru s deťmi z charitatívneho kalendára...

Nočnou morou mnohých zamestnancov je práca od deviatej do piatej. Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?

Ako ktorý. Mám šťastie, že to mám pestré, keď fotím, je to  zvyčajne medzi desiatou a treťou, potom vyzdvihnem syna zo škôlky a príde na rad domácnosť. Keď nemám fotenie, retušujem doma, popritom riešim domácnosť a prípadné pracovné stretnutia. V poslednej dobe aj školím, a tam sa mi to predĺži aj do večera.

Ženy a technika, to dnes už našťastie nie je žiadne sci-fi. Zaujíma vás aj táto stránka, musíte mať napr. vždy najnovší model foťáku, či objektívu?

Ja určite nebazírujem na najnovšej technike. To nie je o tom dobrú fotku pri správnom svetle môžete odfotiť aj so starým fotoaparátom. Samozrejme, pokrok v tomto smere ide neskutočne rýchlo, a treba inovovať, ale osobne nepatrím k tým, čo majú všetko hneď ako to príde na trh.

A čo IT novinky a nové technológie, ktoré sú pre vás v živote nevyhnutné?

Využívam to isté, čo asi všetci - mobil, internet, iPad, počítač… Ale aspoň na týždeň dať všetko preč to je môj sen! Podľa mňa nás všetka tá technika, hlavne mobily, „zabíja“. Od vzťahov, cez čas na rodinu, všetko sa smartfónmi a tabletmi zhoršilo. Keby sme mohli všetko vypnúť, bola by veľká pohoda.

Na druhej strane treba povedať, že IT vie život aj poriadne uľahčiť.

To je pravda, e-maily a internet v telefóne, aplikácia WhatsApp, či navigácia, tie dokážu pomôcť aj zrýchliť komunikáciu.

Ako teda najradšej trávite vzácne chvíle voľného času?

Najobľúbenejší oddych je pre mňa masáž, zrelaxujem aj pri power joge, či na bicykli. V zime zase lyžovanie, a obľúbila som si aj crossfit. No najmä sa teším na čas s mojím synom Leonkom. Len keby toho času bolo viac!

 

VIZITKA

Jana Keketi, rodená Trnavčanka, odštartovala svoju kariéru v sedemnástich rokoch ako modelka. Do sveta módy ju posunula aj súťaž Miss Slovensko, na ktorej získala v roku 1998 titul 1.vicemiss. Vyštudovaná ekonómka sa však napokon postavila na opačnú stranu objektívu a od roku 2002 sa venuje fotografovaniu vo svojom vlastnom štúdiu. Medzi jej najznámejšiu tvorbu patria fotografie portrétov známych osobností, no venuje sa aj módnej fotografii, či umeleckým aktom. S jej tvorbou sa môžete bližšie zoznámiť na www.janakeketi.sk

 

 

 

 

 

SK / EN